2013 - Červené barety

Přejít na obsah

Hlavní nabídka:

Aktuality

__________________________________________________________________________________________

Výstup na kótu Slemä - Slovensko

   
   Ve dnech 11.10. - 13.10.2013 bylo naše občanské sdružení "Červené barety" pozváno KVV Žilina a slovenským klubem 1. prieskumného práporu
na vzpomínkový akt, který se konal 12.10.2013 formou výstupu na kótu Slemä v pohoří Nízkých Tater nad Liptovskou Porúbkou a Jánskou dolinou. Jednalo se již o 19. ročník. Výstup se konal k památníku padlých vojáků 2. čs. samostatné paradesantní brigády a armády SSSR, kteří zahynuli při vzdušné operaci v rámci pomoci SNP. Letadlo bylo sestřeleno a při pádu zahynulo dne 13.10.1944 všech 19 osob na palubě letounu. Této akce se zúčastnilo asi 60 osob z klubů výsadkových veternánů SR i ČR. Výstup byl fyzicky náročný, ale stál za to. Účastníci pochodu museli zvládnout převýšení 800 m v rozmezí 5 km.
Více k historii pod fotografiemi.


Historické souvislosti k sestřelenému Li-2


V noci z 13. na 14.10.1944, vzdušný most leteckej pomoci SNP zo Sovietskeho zväzu dosiahol prepravné maximum. Podľa zhrnutia údajov zo všetkých u nás dostupných materiálov, na splnenie bojovej úlohy z materských letísk v priestore Lvova a pomocných letísk Krosno, Iwonicz a Rzeszow, nachádzajúcich sa v Poľsku, vzlietlo 90 transportných lietadiel, z ktorých na povstaleckom letisku Tri Duby pristálo 69 – 70 strojov typu Li-2 a C-47. Tie tam prepravili 473 príslušníkov 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR a 55,88 ton vojenského materiálu. Zo Slovenska odviezli 104 osôb, väčšinou ranených povstaleckých vojakov a rodinných príslušníkov vedenia SNP. Konkrétne to bolo 42 slovenských letcov, 21 rodinných príslušníkov povstaleckej vlády, 6 dôstojníkov a 35 ranených povstaleckých vojakov, a 2000 kg nákladu.

Počas noci na 14. októbra 1944 boli vo vzduchu aktívni aj nemeckí noční stíhači, ktorí preukázateľne napadli najmenej päť lietadiel. Na ich vrub spadajú dve z troch havárii, ktoré sa počas tejto noci na Slovensku udiali. Zo 17 sovietskych letcov, ktorí počas tejto noci zahynuli, sa nepriateľ hlavnou mierou podpísal na osude deviatich z nich a na ich vrub spadá aj všetkých 13 padlých členov 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR z celkového počtu 14 vojakov.

Do Li-2 s trupový číslom 28, patriaceho do stavu 3. letky 340. APDD, 54. Orelskej ADDD, 5. Orelského AKDD, veliteľa ppor. M. Ž. Bektursinova, bolo určených 15 príslušníkov veliteľskej batérie delostreleckého oddielu pod velením jej veliteľa ppor. D. Tomčányho.  Ako kráčali po trávnatej ploche letiska ku svojmu stroju a míňali pritom inú skupinu kamarátov, ktorá sa už nachádzala pred im určeným strojom, lekár ppor. A. Dobrý na nich zo špásu zakričal: „Sakra do toho nesadajte, lebo to havaruje“.

K svojmu líčku došli ešte za svetla. Ako tak pred ním čakali na odlet, spoločne s jeho veliteľom, sa pozerali na oblohu, ako na nej nad letiskom krúžia lietadlá. Pritom k ním prišiel veliteľ delostreleckého oddielu škpt. F. Fišera, a kázal rtm. J. Magadovi , aby opustil lietadlo a premiestnil sa do jeho stroja, lebo ho potrebuje. Rtm. Magada bol zo zoznamu, ktorý mal u seba ppor. Tomčany vyškrtnutý a opustil kamarátov. Tí už medzitým nastúpili na palubu ich „furmana“. Pilot naštartoval motory a  o chvíľu na to dopadol v ich blízkosti delostrelecký granát. Veliteľ lietadla vypol bleskovo motory a všetkých zo svojho stroja vyhnal von, kde im kázal zaľahnúť na letištnú plochu. Pritom slob. J. Janík odbehol od ostatných o niečo ďalej. Medzitým jeho kamaráti, ako nastal kľud, opätovne nastúpili na palubu líčka č. 28. Naviac sa k nim pridal čat. P. Beťko. Keď do neho ako posledný nastúpil ppor. Tomčány, nebolo na sedačkách pre neho miesto. V tej dobe panovalo už vonku šero. Veliteľ sa opýtal, kto do toho lietadla podľa určenia nepatrí. Ostalo ticho. Vo dverách kabíny sa objavil veliteľ stroja, ktorý trval na zachovaní počtu „cestujúcich“. Ppor. Tomčány vybral zoznam a začal čítať priezviská. Keď výkonný batérie rt. Sabo uprel svoj zrak na čat. Beťku, ten len neochotne vstal a  za posmešku kamarátov len nerád opustil ich spoločnosť. Ako zoskočil na zem hneď sa za ním zavreli dvere. Vrátil sa naspäť do svojho lietadla a cez oblok spolu s Cefajom sa pozerali ako sa na vedľa nich stojacom Li-2 č. 28 najskôr nahodil jeden motor, potom druhý a o chvíľu na to sa lietadlo pohlo ... To odletelo bez slob. J. Janíka.

Od momentu štartu Li-2 č. 28. veliteľa lietadla ppor. Bektursinova z letiska Iwonicz, nachádzajúceho sa v priestore Krosna, už nikto ľudí nachádzajúcich sa na jeho palube živých nevidel. Jediné čo sa o nich vie, že o 21.30 hod. telegraficky ohlásili prílet do priestoru mesta Poprad. Vtedy sa s nimi spojenie prerušilo. Stalo sa tak v momente, ako na nich zaútočil nemecký nočný stíhač. Strely Ju 88G-6 , resp. C-6 , od 2./NJG 100 vykonali svoje. Zasiahli trup transportného lietadla zozadu a zospodu z ľavej strany. Nešťastný stroj havaroval v pohorí Nízkych Tatier v lokalite Ohnište na kóte Slemä v nadmorskej výške 1470 m. Ku smole tých, čo sa nachádzali na jeho palube, pri páde stroj zachytil o stromy, prevrátil sa podvozkom hore a značne sa deformoval, čo malo z väčšej miery za následok smrť vojakov nachádzajúcich sa na jeho palube. V prípade jeho veliteľa ppor. Bektursinova, sa jednalo o jeho 56. bojový let, vo funkcii veliteľa lietadla.

Devätnásť padlých vojakov (6 sovietskych letcov a 13 príslušníkov 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR) bolo z miesta havárie znesených príslušníkmi partizánskej skupiny  a obyvateľmi Nižnej Boci do obce, kde boli 18. októbra 1944 pochovaní za účasti generálov R. Viesta a J. Goliana, ako aj plk. B. F. Čirskova. Pritom bol vyhotovený zoznam padlých obetí z nešťastia na Slemä, aj s plánom u tých čo mali u seba doklady, kde bol z nich ktorý pochovaní.

Po vojne v roku 1945 boli ich telá exhumované. Sovietski letci boli ako „neznámy“ pochovaní v niektorom zo štyroch hromadných hroboch nachádzajúcich sa na vojenskom cintoríne Sovietskych padlých vojakov v Žiline na Bôriku.

Telá jedenástych členov veliteľskej batérie boli pochované vo Vojenskom cintoríne padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR v Liptovskom Mikuláši – Háj Nicovô. Pochovaní sú tam v 9. rade v hroboch č. 1 až 11. Do roku 2004 bolo smutné, že len na hrobe č. 11 bolo uvedené, že je tam pochovaný Antonín Maxa, správne má byť Maksa. U ostatných bolo uvedené „neznámy“.

Telo veliteľa veliteľskej batérie ppor. D. Tomčányho a slob. A. Bernardiča si rodinní príslušníci previezli do Koštian a Sv. Jura. Iný symbolický pamätník majú obete tejto havárie postavený priamo na mieste havárie, pričom na pamätnej tabuli sú ich mená uvedené v mnohých prípadoch skomolene, alebo úplne nepresne.


Po útoku nepriateľského nočného stíhača 13.oktobra 1944 havaroval na kóte Slemä, Ohnište, v Nízkych Tatrách Lisunov Li-2, č. 28, zo stavu 3. perute 340. APDD, pričom zahynuli:
ppor. Bektursinov Muchrat Žumatovič – nar. 25.01.1922, Novosibírska oblasť, Kargatskij rajon, d. Čulym
- veliteľ lietadla
por. Šapov Aleksej Ivanovič – nar. 23.02.1921, Jaroslavskaja oblasť, Rostevskij rajon, d. Usadiči
- druhý pilot
ppor. Rybin Fedor Pavlovič – nar. 11.11.1922, Kurganskaja oblasť, Mostovskij rajon, d.Volosnikovo
- navigátor
starš. Panin Gavril Sergejevič – nar. 20.03.1913,Rusko, Novosibírskaja oblasť, m. Anžerka – Sud - Kolen
- palubný mechanik
serž. Švec Franko Pavlovič – nar. 23.04.1923, Vinickaja oblasť, Tuľčinskij rajon, d. Oddija
- radista – vzdušný strelec
voj. Perelygin Nikolaj Michajlovič – nar. 19.02.1925, Vostočno – Kazachstanskaja oblasť, Predgornenskij rajon, d. Predgornoje
- vzdušný strelec

Príslušníci delostreleckého oddielu – veliteľskej batérie, ktorí na palube zahynuli:

ppor. Dionýz Tomčány, nar. 18. 04. 1919 Trnovo, okr. Martin, km. č. 300 – veliteľ veliteľskej batérie delostreleckého oddielu a náčelník prieskumu
ppor. MUDr. Aleš Dobrý, nar. 09. 10. 1917 Plzeň – lekár delostreleckého oddielu
rtm. Michal Sabo, nar. 11. 02. 1920 Čelovce, km. č. 5991 – výkonný rotmajster veliteľskej batérie
rtn. Juraj Goliaš, nar. 16. 10. 1921 Stulany, okr. Giraltovce, km. č. 5778 – veliteľ telefonneho družstva
čat. Július Libera, nar. 24. 03. 1921 Veľký Šariš, okr. Prešov, km. č. 5982 – účt. rtm.
čat. František Dudáš, nar. 05. 11. 1921 Lipt. Lužná, okr. Ružomberok, km. č. 5975 - kuchár
slob. Erich Meisel, nar. 25. 11. 1920 Trutnov, Čechy, km. č. 3551 – veliteľ rádiostanice
slob. Miroslav Maslančík, nar. 10. 08. 1922 Oravské Veselé, km. č. 5983 – veliteľ rádiostanice
voj. Ondrej Jurkanin, nar. 02. 02. 1922 Hankovce, okr. Giraltovce, km. č. 5977 - rádiotelegrafista
voj. Jozef Závatzský, nar. 07. 07. 1918 V. Medzev, okr. Košice, km. č. 8548 - zdravotník
voj. Anton Maksa, nar. 16. 02. 1907 Kvasilov, Volyň, km. č. 7669 – rádiotelegrafista
voj. Václav Květoň, nar. 28. 10. 1923 Hrušvice, Volyň, km. č. 7655 - pozorovateľ
voj. Alojz Bernadič, nar. 30. 04. 1922 Jur, okr. Bratislava, km. č. 5924 – šofér

 
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavní nabídky